Ježečkove dobrodružstvo
Prílet je popoludní, takže prvý večer patrí len tomu, že sme tu. Vybaliť sa, vyjsť na terasu a nechať si prvý pohľad na Akropolu ako uvítanie.
Potom pomaly dolu do Plaky a Monastiraki, bez plánu, len uličkami. Na večeru niečo rýchle a poctivé, napríklad gyros u Thanasisa pri Monastiraki. Na sladké potom LUKUMADES na Eolou 21. Horúce loukoumades s medom sú presne to, čím sa má začínať dovolenka.
Ráno skoro hore na Akropolu. Otvárajú o ôsmej a prvá hodina je jediný čas, keď tam nie je dav ani páľava. Bývame kúsok pod ňou, takže sa tam ide peši, žiadne metro.
Zvyšok dňa patrí kopcom. Areopag hneď pod vchodom, Filopappov kopec s najlepším pohľadom na Akropolu vôbec a Pnyx, kde sa vymyslela demokracia. Skaly, borovice a výhľad na celé mesto.
Na obed Bougatsadiko v Psirri, kde sa bougatsa je postojačky. Poobede uličky Psirri a trh na Evripidou, kde voňajú korenia na celú ulicu. Je tam aj Karamanlidika tou Fani, mäsiarstvo a jedáleň v jednom, ideálne na neskoré poobedie s tanierom mezze.
Večer výstup na Lykabettos. Dá sa ísť celý peši serpentínami cez Kolonaki, asi dvadsaťpäť minút do kopca. Západ slnka nad celým mestom až po more to vráti aj s úrokmi.
Deň bez plánu a bez ponáhľania. Ráno striedanie stráží pred parlamentom na Syntagme, potom cez Národnú záhradu, kde je tieň, korytnačky a pomarančovníky uprostred mesta.
Ďalej peši na Zappeion, okolo Hadriánovej brány a Olympieia, na chrám Dia sa dá pozerať aj cez plot. Potom hore na Pnyx a dolu do Thissia. Promenáda Dionysiou Areopagitou je pešia, dlhá a celá lemovaná antikou.
Obed v Klimatarii, v starej taverne s domácou kuchyňou a živou hudbou. Na sladké Krinos na Eolou, ktorý tam robí loukoumades od roku 1923.
Poobede kopec Strefi nad Exarchiou, alebo len bezcieľne po Eolou a Athinas. Večera na turecký spôsob v Oguz Yenihayat a na záver niečo malé z Aristonu na Voulis 10, kde robia najlepšie tyropity v meste.
Tu sa neponáhľame. Ráno do pekárne po čerstvý chlieb, tyropitu a niečo sladké, káva na terase. Cez deň pláž, kniha, voda. Na obed často stačí gyros alebo tzatziki s pitou priamo na pláži. Večer taverna a to je celý program.
Mikri Vigla je maličká, takže väčšie nákupy sa robia v Kastraki alebo v Agia Anne, kde sú supermarkety aj pekárne. Oboje je v pešej dostupnosti, prípadne pár minút na štvorkolke.
Od Mikri Vigly vedie na obe strany takmer neprerušený pás piesku, takže sa dá chodiť po pláži celé hodiny bez toho, aby sme sa museli niekam viezť.
- Skala nad zátokou, asi 20 minút tam a späť. Nízky polostrov medzi severnou a južnou plážou, odkiaľ je vidieť obe strany naraz. Ideálne na prvý večer a na západ slnka.
- Na juh do Kastraki, asi 25 minút po pláži. Dlhé prázdne piesočné pásy, cestou pár taverien.
- Na sever cez Orkos na Plaku, asi 40 minút. Orkos je séria malých skalnatých zátok, kde býva prázdno, a za ním sa otvorí Plaka s dunami a cédrami.
- Celá severná trasa až po Agia Annu, asi hodina a pol jedným smerom. Plaka, Agia Anna a Agios Prokopios idú po sebe. Späť sa dá autobusom, aby sme nešli dvakrát to isté.
- Z Kastraki do Alyka, asi hodina. Cédrový lesík, malé zátoky a opustený hotel s murálmi.
- Mikri Vigla, naša. Severná strana je veterná a plná kajtov, južná, ktorá sa volá Parthena, je tichá a plytká.
- Kastraki, hneď za skalou na juh. Dlhé prázdne piesočné pásy.
- Orkos, malé zátoky medzi nami a Plakou. Najtichšie miesto v okolí.
- Plaka, na sever. Kilometre piesku a duny s cédrami, dá sa tam dôjsť peši po pobreží.
- Alyko a Hawaii Beach, cédrový lesík a opustený hotel s murálmi. Najkrajší západ slnka na ostrove.
- Agios Prokopios a Agia Anna, živšie pláže s tavernami, keď sa nám zachce ľudí.
- Pyrgaki a Agiassos, na samom juhu tam, kde sa cesta končí. Už len na štvorkolke.
Vnútrozemie a východné pobrežie sú to najlepšie, čo Naxos má, a bez vlastných kolies sa tam nedostaneme. Časť ciest na východe je nespevnená, takže štvorkolka je tam vlastne lepšia než auto. Požičovne sú priamo v Mikri Vigle aj v Agia Anne.
Veľký deň, treba vyraziť skoro. Ostrov sa prejde celý po šírke a skončí sa na pobreží, ktoré nevidí takmer nikto, kto býva na západe.
Najprv chrám Demeter pri Sangri, potom Chalki s pálenicou, kde robia citrónový likér kitron. Odtiaľ odbočka do Moni za kostolíkom Panagia Drosiani, ktorý je jeden z najstarších v Grécku a má vo vnútri fresky zo šiesteho storočia.
Späť na hlavnú cestu a ďalej na Filoti pod horou Zas, potom Apeiranthos, celý vydláždený mramorom a podľa mnohých najkrajšia dedina na ostrove. Nad ním Rotonda s výhľadom, o ktorom sa píše, že je najlepší na Naxose.
Kto má ešte silu, odbočí od Apeiranthu na sever do Koronosu. Dedina sedí v úžlabine ako hľadisko amfiteátra, chodí sa po schodoch a je to domovina syra arseniko. Nad ňou sú staré šmirgľové bane, z ktorých sa ruda vozila lanovkou až k moru. Je to zachádzka, takže sa dá aj vynechať.
A napokon serpentínami dolu k mrožu na Moutsounu. Je to jediný prirodzený prístav na východe, rybárska dedinka s tavernami na rybu a stále tam stoja zbytky deväťkilometrovej lanovky z roku 1929, ktorou sa šmirgeľ spúšťal z baní v Koronose priamo do lodí.
Od Moutsouny vedie na severe pobrežná cesta k radu úplne opustených pláží. Azalas, Lygaridia a hlavne Psili Ammos, čo znamená jemný piesok. Duny, cédre a nikto. Cesta sa končí v zátoke Panermos.
Pokojnejší deň, všetko blízko. Ráno rovno do Chóry. Štvorkolku odstavíme pri prístave a mesto obídeme peši, lebo inak to ani nejde. Cez ranný trh, potom hore do Kastra, benátskej pevnosti, kde sa uličky točia dovnútra ako ulita. Dolu druhou stranou do Bourgosu, káva pri prístave a potom po móle na Portaru. Tá mramorová brána Apolónovho chrámu stojí na ostrovčeku sama už dvetisíc päťsto rokov.
Cestou z mesta sa dá zastaviť pri Kourose v Melanes, nedokončenom kamennom obrovi, ktorý leží v olivovom sade už tritisíc rokov.
Poobede na juh až tam, kde sa asfalt končí. Alyko a jeho cédrový les, murály v opustenom hoteli, Pyrgaki a nakoniec Agiassos, široká zátoka, kde už naozaj nikto nie je. Západ slnka späť v Alyku.
Sme priamo v Plake, takže posledné hodiny sú jedna dlhá prechádzka. Ráno na Areopag na rozlúčkový výhľad, potom bleší trh na Avissinias a to, čo sme prvýkrát nestihli. Posledný obed Ariston alebo Karamanlidika, podľa toho, kam nás nohy zavedú.
Spiatočný spoj do Prahy zatiaľ nemáme kúpený, ale vieme, čo ide. Po pristáti o 19:00 máme dve cesty a rozhodneme sa až na mieste podľa toho, ako budeme stáť.
- Vlak 19:58, ideálna varianta. Linkou 61 z letiska na hlavnú stanicu a rovno na vlak. Museli by sme ísť presne a nič nezdržať. Vlaky navyše často meškajú, čo nám v tomto prípade môže aj pomôcť.
- Autobus 21:45, záložná varianta. Odchádza z Bratislava AS. Z letiska ideme linkou 61, na Trnavskom mýte prestúpime na 68 a tou dojdeme na autobusovú stanicu. Času je dosť, len sa domov prídeme o dve hodiny neskôr.